U DSLR (digitálna zrkadlovka) prístrojov je vždy telekonvertor závislý na bajonete daného výrobcu. Na týchto prístrojoch je preto možné využiť buď značkové telekonvertory alebo produkty alternatívnych výrobcov, ktorými sú napríklad Sigma, alebo Tamron.
Telekonvertory sa označujú a fungujú na rovnakom princípe ako na kompaktných fotoaparátoch a EVF zrkadlovkách. Určitým násobkom predlžujú ohnisko a do určitej miery sa nimi tak dá zvýšiť výkon teleobjektívu. Tie sú väčšinou drahé, ťažké a objemné.
Násobkom, ktorým sa predlžuje ohnisko objektívu sa priamo úmerne znižuje jeho svetelnosť. Tým pádom je možné telekonvertory využívať hlavne na teleobjektívoch s vysokou svetelnosťou, typicky s f/2,8. Na teleobjektívoch s horšou svetelnosťou je možné telekonvertory používať len vo veľmi obmedzenej miere a na niektorých značkách dokonca vôbec.
Dôvod je jednoduchý: prílišným znížením svetelnosti už väčšinou prestáva fungovať autofokus. Zníženie svetelnosti vplyvom použitia telekonvertora je totiž dosť dôležité. 1,4x telekonvertor zníži svetelnosť objektívu väčšinou o jeden EV stupeň, teda na objektíve s f/2,8 dôjde ku zníženiu na f/4. 2x tekonvertor potom znižuje svetelnosť o 2 EV, čo už je veľa. Z objektívu s f/2,8 máme objektív s f/5,6. To je väčšinou hranica, pri ktorej na niektorých fotoaparátoch už prestáva byť funkčný autofokus.
Aj na telekonvertoroch dochádza ku zhoršeniu obrazovej kvality, v niektorých prípadoch dokonca môže dôjsť k obmedzeniu funkcie automatického ostrenia., viď vyššie.
Telekonvertory sa teda dajú použiť len na určité typy teleobjektívov, ktoré väčšinou výrobca uvádza v tabuľke kompatibility. Na lacnejšie objektívy s horšou svetelnosťou (alebo na základné objektívy) sa potom telekonvertor nedá ani nasadiť vďaka mechanickej ochrane.
Aj keď existujú telekonvertory od neznačkových výrobcov, je vždy najlepšie použiť výhradne ten originálny (odporučený výrobcom objektívu), pretože v opačnom prípade môže dôjsť k ešte väčšej strate kvality, prípadne k chybe kompatibility.